V dňoch 04.07.2014 do 30.07.2014 som ako študentka 5. ročníka LF UK odbor všeobecné lekárstvo absolvovala povinnú letnú stáž v Indonézii, v najväčšom meste centrálnej časti ostrova Java v meste Semarang na gynekologickom oddelení nemocnice Sultang Agung Islamic Hospital. Spolu so mnou išla aj moja ročníková kolegyňa Janka. Náš let smeroval do hlavného mesta Jakarty, kde sme aj prileteli, a nakoľko naša cieľová destinácia bola mesto Semarang, kde sme si však nevedeli zo Slovenskej republiky priamo zakúpiť let, poprosili sme v dostatočnom predstihu o pomoc našu kontaktnú osobu v Indonézii, ktorá nám sľúbila, že nám letenku zakúpi, čo sa však nestalo. Toto sme vedeli u pred odletom do Jakarty, ale spoliehali sme sa, že sa na nás predsa len usmeje šťastie a letenku nám zabookujú. Bohužiaľ, prvú noc sme strávili v miestnom hosteli, kam nás ochotne odviezla jedna milá pani. Na druhý deň sme si zakúpili lístky na vlak do mesta Semarang a ešte v deň príletu sme oznámili čas nášho príchodu. Aj tak nás na stanici nikto nečakal, snažili sme sa dovolať našim hosťujúcim rodinám, čo však nebolo možné. Až po cca 5 hodinách čakania nás prišli zobrať naše kontaktné osoby a odviezli nás do rodín. Vualá! A stáž sa môže začať!

Bývali sme v rodine s malým dieťaťom, ktorá bola úžasná. Ako jediný problém však musím spomenúť neznalosť anglického jazyka rodinných príslušníkov. Snažili sme sa vysvetliť až do posledného dňa, že my ryžu na raňajky nekonzumujeme, čo sa však nestretlo s porozumením. Ako veľké pozitívum chcem zdôrazniť ochotu nášho hostiteľa, ktorý nás každé ráno odviezol autom do nemocnice.

Nemocnica bola špičkovo vybavená, a celkom značne presahovala úroveň štandardnej slovenskej nemocnice. Zaradené sme boli na gynekologickom oddelení, službukonajúci lekári boli veľmi ochotní a milí, vychádzali nám v ústrety a podľa našich požiadaviek prispôsobovali náš program stáže. Bolo nám umožnené asistovať pri pôrodoch a mohli sme byť ostatných chirurgických zákrokoch. Nakoľko v mesiaci júl bol v moslimskom svete Rammadán, čo je pôstny mesiac moslimov, operácie začínali až v poobedňajších hodinách, čo nám moc nevyhovovalo. Odvoz naspäť do rodiny, kde sme bývali sme nemali a bývali sme od nemocnice okolo 10 kilometrov. Lekársky personál však nehovoril veľmi dobre po anglicky.

Čo sa týka sociálneho programu, tak prvý víkend sme čakali nejaký výlet, ale keďže s nami boli aj iní študenti, celá organizácia bola veľmi neprofesionálna a prvé tri týždne sa nič nekonalo. Zodpovedné osoby sa stále vyhovárali, že sa majú učiť a že na nás nemajú čas. Nakoľko mal byť program zahrnutý v cene stáže, vyžiadali sme si peniaze späť. Dostali sme v prepočte cca 30 € na osobu. S týmto sme boli veľmi nespokojný. O social program sa postarala naša rodina, ktorá nás zobrala na kávové plantáže, do mesta na prehliadku a taktiež nám pomohla s organizáciou výletu na blízke ostrovy, čo je pre zahraničného hosťa veľmi obtiažne.

Stáž z profesionálneho hľadiska hodnotím pozitívne, veľa som sa naučila a za túto skúsenosť som vďačná LF UK v Bratislave. Indonézia je nádherná krajina, čo sa týka prírodných úkazov a pláži, ľudia sú však veľmi spomalený a treba veľa veľa trpezlivosti pri styku s nimi. Strava tiež nenaplnila naše očakávania, ovocia bolo prekvapujúco málo a bolo veľmi drahé. Ostatné jedná boli takmer všetky vysmážané.

Ak by som sa mala znova rozhodnúť s miestom absolvovania stáže, vybrala by som si asi iné mesto v Indonézii, napr. Jogjakarta alebo Solo. Tam boli naši študenti veľmi spokojní so social program aj so stážami. Semarang je veľké mesto s koloabujúcou dopravou, vzduch je kontaminovaný a na uliciach je veľa špiny. Ceny v meste však boli veľmi nízke a cítili sme sa tam ako hollywoodske celebrity.