7 týždňov v indonézii!

Voľba indonézie ako destinácie na stáž nebola celkom plánovaná. Vlastne vôbec.  So spolužiačkou Saškou  sme na seba tesne pred výberom pozreli s otázkou, či ideme na istotu, do európskej krajiny, alebo to riskneme v Indonézii… a som naozaj nadšená , že sme sa rozhodli práve pre túto krajinu. Pretože toľko zážitkov a dobrej energie, ktorú sme si so sebou priniesli si budeme ešte dlho pamätať.

Po prílete do Yogyakarty nás dievčatá vyzdvihli a zaniesli k nášmu homestay-u.  Celkovo nás bolo na programe 15, ale nebývali sme spolu. Rozdelili nás na 4 skupiny, kedže Yogya je veľká a chodili sme do 4 rôznych nemocníc v 4 rôznych častiach.

Každé ráno sme chodili do nemocnice v mestečku Muntilan, ktoré je asi tak hodinu a pol od Yogye. Chodili sme autobusmi všetkých možných tvarov a vôní. Raz vedľa mňa sedeli sliepky, inokedy som bola pricapená na šoféra, alebo sme sa naťahovali s vyberačom peňazí koľko ten lístok vlastne stojí. Pripravte sa na to, že tým, že sme bieli ( ako nás oni volajú) sa budú snažiť na vás zarobiť. Najlepšie je si zistiť od miestnych normálne ceny a vyzbrojiť sa trpezlivosťou. Po čase už sami zistíte koľko čo stojí. Celkovo je tam všetko veľmi lacné. Je to moslimská krajina, takže platia iné pravidlá. Hlavne dievčatá by mohli nosiť tričká s dlhým rukávom a dlhé nohavice alebo sukne. Pripravte sa na to, že sa s vami bude každý chcieť fotiť, alebo si vás budú fotiť na tajnáša. Sme pre nich atrakcia.

Na oddelení  v nemocnici bola trochu jazyková bariéra ale doktori aj študenti to vykompenzovali milým a ústretovým správaním…a smiechom. Smiali sa na všetkom, naozaj. Myslím, že som ešte nevidela krajinu v ktorej sa ľudia tak radi a často smejú. Snažili sa nám všetko ukázať, každý deň sme asistovali a veľa krát aj samy niečo robili.

Program sme si organizovali sami. Kontaktné osoby mali síce ako takú snahu, ale nikdy to nedotiahli do konca, čo nám aj viac vyhovovalo. Vždy sme sa ako skupina dohodli a cez víkendy sme si pocestovali. Veľa ľudí robilo aj double shifts ( boli v nemocnici aj poobede) aby potom mohli skôr vyraziť na cestu po Indonézii. V nemocniciach s absenciou problém nerobili, dokonca nás sami posielali na výlety.

Indonézia je krajinou ryže. Ak ste na raňajky nemali ryžu, neraňajkovali ste. Potom ju máte aj na obed v podobe nasi goreng( vyprážaná ryža) a potom na večeru ako prílohu k niečomu vyprážanému. Vyprážajú veľa. A radi. Ale vždy je po ruke skvelé čerstvé exotické ovocie, takže sa na to vyprážané dá ľahko zabudnúť .

Indonézia sa skladá z množstva ostrovov, pričom každý je úplne iný. Každý z nich má inú kultúru, iné náboženstvo, prírodu, jedlá a zvyky. Cestovanie po Indonézii , to nie sú len biele pláže a azúrová voda. To sú sopky, pralesy, opice, rikše, mopedy, úsmevy,nasi goreng, kokosy a hlavne veci, ktoré by ste nečakali. Nikdy neviete čo vás môže prekvapiť, čo vás čaká za zákrutou ( stádo kráv, alebo prepadnutá cesta?) a čo  všetko sa dozviete keď sa dáte do reči s domácimi. A práve to robí Indonéziu krajinou, ktorá mi prirástla k srdcu a odporúčam ju všetkým, ktorí chcú zažiť niečo nevšedné 🙂

img_5572img_6427img_7137img_7615img_7616