Po uspesnom ukonceni stvrteho rocnika som sa vydala na staz do Turecka do Istanbulu. Po kratkom lete nasledovalo srdcene uvitanie Tureckeho studenta. Ubytovanie sme mali blizko centra a asi 15 minut walking od nemocnice. Stvorizbovy byt s malou kuchynkou bol ako stvoreny pre 7 dievcat, kazdu z inej krajiny. Brazilia, El Salvador, Francuzsko, Rusko, Cesko, Rumunsko a Slovensko si spolu pekne nazivali cely mesiac.

Nasledovalo predstavovanie v nemocnici. Ja som nastupila na oddelenie plastickej a rekonstruktivnej chirurgie. Doktori boli velmi srdecni a mili. Prve dni som stravila na ambulanci kde som vobec nic nerozumela a ani enbol velmi cas na preklad avsak doktori sa ma aj tak snazili zapojit do deja. Nasledujuce tyzdne som bola na operacnej sale. Do nemocnice som vstavala na 7:30 a operacie zacinali okolo osmej hodine. Prvy den na oddeleni som bola pozvana na Lecutre o chrbtici po turecky kde som samozrejme vela nerozumela avsak obrazky mi boli povedome 😀 Viackrat som sa seminaru nezucastnila :D. Na rannych vizitach som sa dozvedela vela o pacientoch, mnohi mali vzacne syndromy, ktore sa u nas nevyskytuju a mladsi doktori mi vysvetlovali podrobnosti o ich stavoch.  Na operacke som povacsinou pozorovala,  ale zakusila som aj to ake je to byt asistentom 🙂  Avsak musim podotknut, ze nik ma do nicoho nenutil, sami lekari boli prekvapeni ze som chodila tak casto do nemocnice. Najviac sa dalo naucit na nocnych sluzbach ja som bola konkretne na hand surgery. Pacientov bolo dost a tak som sa aj naucila ako zasivat.

Social program sa zacinal denne okolo druhej. V nemocnici sa koncilo az okolo piatej takze som sa nezucastnovala programu kazdy den. Stretavali sme sa v areali nemocnice a odtial sme sa presuvali na jednotilve miesta. Avsak pohybovanie v najvacsom meste Europy v 30 clennej skupinke nie je velmi vyhodne. Tak sme neskor ked sme sa uz vedeli sami orientovat chodievali v mensich grupach.

Istanbul je nadherne mesto, ktore vam vyrazi dych avsak je aj celkom znecistene a troska blaznive.

Najma je velmi nebezpecne spolahnut sa na taxikarov ze trafia kam im poviete. Preto je dobre stiahnut si offline gps mapu a troska ich ponavigovat. Spolahnut sme sa mohli na lokal studentov ktori nam s velkou ochotou vzdy pomohli a poradili a vzdy zorganizovali nieco zaujimave aj ked v Istanbule to zas az taky velky problem nebol.

Mesto ponuka zlacnenu mhd ak si zakupite Istanbul card v hociktorom novinovom stanku. Jedna jazda vyjde oklo 70 centov (2 TL). Bez karty je to dvojnasobok.

Velkym sklamanim pre mna bolo more, ktore bolo vsade velmi znecistene. Avsak Turkom to az tak neprekazalo a s oblubou sa macali v mori plnom chaluuh a odpadkov. My sme si nakoniec vystacili len s plazou a opalovanim :(.

Cez vikedny nam boli ponuknute national tours, ktore vsak boli dost pricey. Ja som sa zucastnila National tour v Cappadoci a potom sme si napalnovali same trip do Pammukale.

Dlhe cesty autousom napriec Tureckom neboli az take zle ako sa moze na prvy pohlad zdat. Autobusy boli celkom luxusne, s obcerstvenim, obrazovkou pln ou filmov (vacsinou po turecky) a pohodlnymi sedackami a samozrejme najdolezitejsie s internetom 😀 A tak nam 10 hodinova cesta do Pammukale usla celkom rychlo.

Myslim si ze je lepsie sa vydat na vylet jednotlivo.

Mesiac v Turecku bol pre mna obohatenim vo viacerych aspektoch avsak ochudobnenim co sa tyka penazneho aspektu. Myslim ze ak by som sla znova uz by som sa vybrala mimo organizacie koli vysokemu poplatku, z ktoreho nam nebolo vela hradeneho. Avsak spomienky na leto su na nezaplatenie a takisto aj vztahy a kontakty s doktormi a studentami z celeho sveta.

fullsizerender-1fullsizerender-2fullsizerender-3fullsizerenderimg_2848