Na stáž do Bosny a Hercegoviny sme sa vydali so spolužiačkou v auguste. Strávili sme perfektný mesiac v Sarajeve s úžasnými ľuďmi, skvelou atmosférou a samozrejme sme naplnili aj náš cieľ, ktorým bolo, okrem iného, sa aj naučiť čo – to z tej medicíny. 😉
Cestovali sme 31.júla z Viedne. Hoci do Bosny to nie je veľmi ďaleko a s kľudom sa tam dostanete autobusom, pre nás bolo lepšie ísť letecky (za necelú hoďku ste tam ). Na letisku nás čakala pani so synom, u ktorej sme aj s ostanými zahraničnými medikmi bývali. Bol to trojposchodový dom, pre nás boli s dispozícií prvé poschodie, kde boli 3 izby a kúpeľňa a druhé poschodie s veľkou spoločenskou miestnosťou, kuchynkou a ďalšou kúpeľňou. Nebol to žiadny luxus, ale nám to stačilo a celkom sme si aj zvykli.
Domáca pani nás všetkých každé ráno vozila veľkou dodávkou do nemocnice, naspäť sme chodili autobusom alebo pešo. Prvý deň som išla s našim kontakt človekom, ktorý ma predstavil lekárke a ukázal mi kliniku. Nemocnica je rozdelená v niekoľkých budovách, ktoré sú viac menej pri sebe okrem kliniky gynekologickej a pediatrickej, tie sú od zvyšného komplexu budov asi 20 minút chôdze. Väčšina kliník sú pekné a pomerne novo vybudované, nakoľko počas občianskej vojny bola veľká časť z nich zdemolovaná. Ale niektoré z nich sú aj na úrovni našej Micky. J Ja som stážovala na gynekológií. Klinika bola moderne zariadená vrátane komplexu operačných a pôrodných sál. Na starosti ma mala jedna mladá lekárka, ktorá vedela výborne po anglicky. Hneď prvý deň sme spoločne urobili pre mňa rozvrh na každý deň, takže som mohla tráviť čas na pôrodnici, na operačke, USG ambulancie, kolposkopia atď. – záležalo to od toho, kde sa zrovna niečo zaujímavé dialo. Lekári boli ku mne poväčšine milí, mnohí z nich viac menej ovládali angličtinu, čiže mi aj vysvetľovali a venovali sa mi. V nemocnici ma každé ráno čakali raňajky a obed. Jedlo bolo nemocničné, čiže žiadny šmak, ale po stáži od hladu sa dalo zjesť (ak nie- ku každému jedlu sme dostávali chlieb, tak sme si dali aspoň to 😀 ).
Asi polovicu centra mesta tvorí turecká časť s obchodíkmi, typickými suvenírmi a mnohými kaviarňami, reštauráciami a občerstvením s domácimi a inými špecialitami. Ak tam budete, určite sa oplatí ochutnať typické jedlo- čevapi (niečo na štýl nášho čevapčiči ale trochu inak pripravené a podávané), ďalej balkánsku pitu, určite si dajte bosniansku kávu, ktorú vám naservírujú v jezve. Kto má rád alkohol, nech skúsi domácu rakiju (niečo ako naše slivovice, čerešňovice a podobne majú rôzne príchute).
Sarajevo nie je veľmi veľké mesto, v centre by ste sa asi ťažko stratili, ale mňa svojím spôsobom očarilo. Nie je to Bratislava- okrem kávy, jedla a vodnej fajky sa tam toho moc robiť nedá, autobusy sú niekedy dosť od ruky a taktiež nechodia až tak často. Ale aj to všetko má svoje čaro J Keďže takmer polovica obyvateľov Bosny sú Moslimovia, nájdete tam mnoho mešít, do ktorých sa tiež oplatí ísť pozrieť. V Bosne je takmer všetko lacné. Platí sa menou KM (konvertibilná marka), ktorú sa ale nesnažte zohnať na Slovensku (ani v Národnej banke ju nenájdete 😉 ), ale nie je problém si vymeniť peniaze po príchode do krajiny. 1 euro je zhruba 2KM. Jedlo je lacné, alkohol pomerne tiež, káva- najdrahšiu som videla za 2 KM J a fajčiarov určite poteší, že aj cigarety sú tam asi o polovicu lacnejšie ako u nás. Ešte jednu vec by ste možno mali vedieť- Sarajevo nie je vôbec party mesto 😀 Diskotéku alebo nejaké tanečné kluby by ste zrejme nenašli. Bosniaci skrátka netancujú a ak tak iba na nejaké tie ich domáce pesničky.