Prečo práve Filipíny?
Preto, že Áziu proste milujem. Milujem ázijské jedlo ,kultúru , samozrejme tých milých ľudí J ,baví ma cestovanie, hlavne do exotických krajín a v neposlednom rade ma veľmi zaujímalo ako u nich funguje zdravotníctvo a hlavne tá príležitosť stretnúť sa s mnohými exotickými ochoreniami, inými prípadmi ako sú tie naše atd. Proste zažiť niečo úplne ale úplne iné …
A aká bola moja stáž?
:-DDDDD
Iná 😀
Nič nebolo také, ako som očakávala…
Aby ste to nebrali ale v zlom. Moja stáž bola ako každá super, ale plná všelijakých nečakaných drobností a aj menších nedokonalostí.
Po 25 hodinovom lete…áno toľkoto dlho sa tam cestuje ak aj nie viac, záleží od prestupov, ale ak vás baví cestovanie, tak aj to je zábava. Takže po tomto dlhom dlhom lete, som sa konečne ocitla na letisku v hlavnom meste Manila, ktoré je aj jediným mestom možným pre výber stáže na Filipínach, kde na mňa čakali traja ľudia. 2 študenti medicíny -domáci a jeden už týždeň tam žijúci výmenný študent, zhodou náhod zo Slovinska, takže vám asi nemusím vysvetľovať ako si nás celý čas mýlili a nevedeli ktorá je ktorá krajina a mysleli si že je to v podstate to isté ….
No a títo ľudkovia ma pekne krásne odviezli priamo pred môj intrák.
Intrák bol úplne nový, 2 roky otvorený a hlavne stál len cez cestu od mojej univerzity, ktorá je v americkom štýle, čiže to bol jeden obrovský kampus aj s vlastnými dvoma univerzitnými nemocnicami- jednou privátnou a jednou ako ju oni volajú charitnou.
Izba bola pekná, na môj vkus až príliš veľká, pre štyroch a so samotnou kúpeľňou. Úbytko by bolo super až na to že , žiadna chladnička. Čo bolo však na mojej izbe fakt blbé a čo bolo mojím najväčším problémom polovice stáže, boli nečakaní spolubývajúci –veľké, obrovské šváby !!!
Takže prvé dve noci som sa hrala na deratizéra a ničila ich sprejom :-D, stále v nádeji že už ďalšiu noc neprídu …keď sa to však nelepšilo tak som upozornila ľudí na recepcii intráku a potom nám špeci doslova vydrhli celú izbu a potom nám ju drhli každý deň jak blázni, keďže mali výčitky, lebo práve moja izba bola jediná s takýmto problémom 😀
Čo sa týka socio programu, tak to klobúk dole, stále sa nám snažili robiť program, niekedy až tak, že sme ich my museli rušiť, lebo sme si chceli aj svoj spraviť aj si oddýchnuť. Ale fakt veľká vďaka, lebo nás vozili kam sa dalo, ukazovali čo mohli a hlavne každý mal svoju contact person. Čo bola škoda, že sme tam boli len 4.ja, jedna dánka, španiel a ten slovinec, ale o to viac sme sa spoznali bližšie a vzniklo medzi nami celkom veľké kamarátske puto J
Čo sa týka stáží, tak hneď na druhý deň som šla so svojou kontaktnou osobou do nemocnice, zoznámila sa s celým kolektívom sekundárnych doktorov a dostala nimi navrhnutý rozvrh na celý mesiac. Keďže som sa rozhodla pre internú medicínu, tak mi pekne rozdelili jednotlivé odvetvia internej medicíny na každý týždeň niečo iné a aj iného doktora podľa špecializácie.
Keďže ich je ale milión, aj doktorov, aj študentov, majú toho veľa a hlavne študenti aj mladší tam fakt už od začiatku makajú po nemocniciach, lebo majú totál iný systém ako my, tak samozrejme nik vám nebude lietať okolo zadku. Ale stačí sa opýtať a keď mohli tak ukazovali a vysvetľovali čo sa dalo. Brali ma naozaj všade kam sa dalo, no čo je jednou veľkou škodou, na ich škole je taký systém, že ak nie ste naozaj študentom ich školy, tak nemôžete robiť v nemocnici nič iné ako pozorovať, čiže k nejakým extra výkonom som sa nedostala. Za to som ozaj videla zaujímavé prípady ako reumatické horúčky, infekčné endokarditídy, atypickú tuberkulózu, rôzne malformácie zriedkavé u detí, zriedkavé karcinómy, rôzne ťažké operácie ako operácia aneuryzmy brušnej aorty a aj keď som bola na internom, dostala som sa aj na gynek.-porodnicke atd.
Jedlo? No tak to bol šok, lebo ako som spomínala, veľmi som sa tešila na ázijskú kuchyňu, ale akosi som si neuvedomila, že Filipíny sú bývalá kolónia aj Američanov, ktorí ich dosť ovplyvnili, nie len jazykom, lebo Filipíny majú dva úradné jazyky – filipínčinu a angličtinu, čiže v komunikácii problém nebol a hlavne medicínu študujú celú v angličtine, čiže boli namakaní, ale ovplyvnilo to aj ich stravu, ktorá sa ázijskej totálne vymyká… Filipíny sú jeden veľký fast food a hromada nezdravého amíckeho jedla, čo je aj vidieť, keďže filipínčania sú najtučnejší aziati na svete.
Takže keď to mám zhrnúť, stáž bola super, určite by som šla na stáž znova a tým ktorí majú radi niečo iné a neboja sa to vrelo odporúčam!!!
