Vybrať sa na zahraničnú stáž hneď po tretom ročníku, vraj nie je najlepšia voľba nakoľko študent ešte nemá veľa praktických skúseností a neabsolvoval väčšinu klinických predmetov. No ja som sa aj napriek tomu rozhodla prihlásiť na stáž a teraz len môžem potvrdiť oplatilo sa. Pri výbere krajiny ma zaujal Taiwan hlavne kvôli vychýreným nemocniciam. Nakoniec ma však neumiestnili do hlavného mesta Taipei, ale práve o to viac som mohla zakúsiť autentickú taiwanskú kultúru a životný štýl obyčajných ľudí.
Ubytovanie som mala asi 5 autobusových zastávok od nemocnice. Bol to internát, kde som mala vlastnú izbu a spoločnú kúpeľňu s ďalšími dvoma dievčatami. Na spoločný social program pre všetkých incommings som sa mohla prihlásiť ešte pred odchodom. Každý mal tri kontaktné osoby, väčšinou nižších ročníkov. U všetkých to tak nebolo, no ja som bola veľmi prekvapená ich ochotou a pohostinnosťou. Moje CPs sa naozaj snažili predstaviť mi Taiwan aj „pod povrchom“. Okrem tradičných nightmarketov, typických jedál ako ich špeciálne dumplings, ice mango alebo bubble tea veľkým zážitkom boli aj večerné jazdy na motorkách, cyklotúry, karaoke, západy slnka, výhľady na vysvietené nočné mestá, púšťanie lampiónu… V Taipei sme prešli na perifériu, kde sme videli Yehlu geopark, Shifen waterfalls a staré banské mesta s krásnou prírodou popri vyhliadkovej vlakovej trati. Nezabudnuteľný bol aj výlet na Sun Moon Lake. Možno práve preto, že som bola iba v Taichungu bol ich prístup o to osobnejší a priateľskejší rovnako ako v nemocnici, ktorá bola na značne vyššej úrovni ako u nás.
Dostala som sa na neurochirurgické oddelenie Chung Shan Medical University Hospital, kde som mala svojho vedúceho lekára. Chodila som hlavne na operácie, pred ktorými mi vysvetlili jednotlivé zákroky. V nemocnici som dostala na papieri program, aby som sa vedela orientovať a dokonca som niekoľkokrát bola na večeri so sestrami alebo lekármi z celého oddelenia. Keby som mala náhodou voľný víkend, program mi vedel navrhnúť aj môj dohliadajúci lekár. Jedlo som mala zabezpečené raz denne v nemocnici. Väčšinou som si mohla vybrať medzi chicken alebo beef s ryžou alebo slížami. Občas som dostala aj nejaký dezert alebo pozornosť od sestričiek na oddelení, ako kovové paličky, nejaké ovocie a pod. Na večere som často chodila s mojimi CPs. Menu bolo iba výnimočne aj v angličtine, tak sa hodilo mať pri sebe niekoho, kto hovorí čínsky.
Táto stáž v Taichungu bola pre mňa predovšetkým nezabudnuteľným zážitkom a lekciou pohostinnosti, no aj odbornú stránku stáže nemôžem podceniť. Je to miesto, kde sa dá aj po rokoch vrátiť a vždy vás budú vítať. Preto vás chcem povzbudiť, aj keď nie vždy vyjde to vysnívané umiestnenie, stojí to za to!
