Letná stáž na Islande je jeden z mojich TOP zážitkov. Keď sa povie Island, každý si predstaví prírodu. Vodopády, ľadovce, sopky, čierne pláže. Presne s tým som tam išla aj ja. Ale to nie je ani zďaleka všetko, čo môže táto krajina ponúknuť. Ďalšia vec, čo ma sem pritiahla, je hudba, ktorú Islanďania robia príjemne melancholickú až surreálnu (čo mimochodom, úplne vystihuje aj tú prírodu). Na to, že sú taký malý národ, produkujú veľa kvalitnej hudby. Of Monsters and Men, Sigur Rós, Sykur, Bjork, GusGus, FM Belfast, Ásgeir, AmabAdama, Sóley…A to je len pár mien. Aká bola samotná stáž?
Ja som strávila celý mesiac na oddelení anestéziológie. Pôvodne som chcela internu, ale vďaka jazykovej bariére som bola nakoniec aj rada. Islandčina je dosť náročný jazyk. Naučiť sa aj jednoduché frázy dalo zabrať. Našťastie takmer všetci rozprávajú po anglicky. Medzi doktormi úplne všetci. Anestéziológia v lete bola úplne pohoda. Na severe majú iný systém, lekári sú len na začiatku a konci operácie, počas nej sa o pacienta starajú sestry. V praxi to vyzerá tak, že lekár spraví pár intubácií a medzi tým len pije kávu a relaxuje. Kávu majú úžasnú, v nemocnici je zadarmo a pije sa na litre. Tých 6 káv denne bol štandard (alebo minimum?). V nemocnici bola uvoľnená atmosféra, všetci sme sa oslovovali krstnými menami, žiadna silná hierarchia, cítila som sa ako súčasťou tímu. Proste vládla tam pohoda. Všetci sa ma neustále vypytovali, ako sa mi páči Island a ako to chodí u nás „v Európe“, asi nemajú veľa šancí prichádzať do kontaktu s inými národnosťami.
Naša skupina pozostávala z 9tich medikov z celého sveta. Bývali sme spolu v 1 veľkom dome, s veľkou kuchyňou a zimnou záhradou. Lístok na MHD sme dostali na celý mesiac od LEA. Na Islande funguje perfektne systém kontaktných osôb. Každý jeden z nás mal svoju „vlastnú“. Na stáž môžu vycestovať len tí islandskí medici, ktorí minulé leto kont.osobu robili a preto je aj ťažké sa ňou stať. Starali sa o nás teda perfektne. Brávali nás na výlety, medzi svojich kamošov, na párty, na opekačky, dokonca aj do rodiny. Vďaka ním sme spoznali aj islandskú kultúru. Islanďania sú úplne iní ako ostatné škandinávske krajiny. Sú otvorení a temperamentní. Hovoria si aj mimozemšťania severu, pretože málo cestujú a vďaka tomu je ich kultúra „zakonzervovaná“. Radi si vypijú, vravia, že v zime je to jediné, čo im ostáva. Von sa chodí piatok, sobota. Tak poriadne. Do svitania nie je na Islande v lete správny pojem, keďže slnko zapadá o polnoci a o štvrtej už vychádza.
Strava bola „v cene“ jedenkrát denne v nemocnici. Bolo to ok, dalo sa to zjesť. Keď som tam išla, mala som trošku vysoké očakávania, že budem jedávať často čerstvé ryby a tak. Ale nie. Islanďania sú milovníci fastfoodu, čím americkejšie, tým lepšie. Druhý najčastejší drink po káve je Coca Cola. Ich národné jedlo je hotdog. Zobrali naňho aj Billa Clintona, normálne do stánku. Bez Domino pizze by zomreli. A keď otvárali prvý Dunkin Doughnut v krajine, zhodou okolností teraz v auguste 2015, ľudia tam stanovali a bol tam DJ. No dobre, občas si dajú svoju sušenú rybu so slaným maslom ako snack a tí poctivejší si dajú každé ráno rybí olej.
Keď som okoliu oznámila, že august strávim v Reykjaviku, ľudia sa ma pýtali, ako môžem chcieť stráviť polovicu leta v krajine, kde sa teplota pohybuje okolo 10 stupňov denne. Ono to aj niekedy ukazovalo, že je 14 stupňov, ale takému netreba veriť 🙂 . Islanďania majú veľmi dobrý spôsob, ako sa tomu brániť. A tým je plávanie a otužovanie. Takmer každý deň sme boli namočení niekde v bazéne. Outdoorovom samozrejme. V samotnom Reykjavíku ich je 28. Leto v „zime“ vôbec neľutujem. Jediné, čo mi je ľúto, je, že stáž netrvala dlhšie. Za ten mesiac mi prirástol Island k srdcu.
