Ked sa uvolnilo miesto v Indonezii velmi som sa potesil, kedze Azia mi velmi imponuje krasou svojej prirody a kulturou miestnych obyvatelov. Pri vybere svojej univerzity som sa zameral hlavne na polohu, kvalitu nemocnice, vyzor a kvalitu univerzitneho kampusu a po poctivom googleni padla volba na Tangerang.
PRICHOD: Moj prichod do Indonezie bol perfektne naplanovany, kedze uz viac ako mesiac predtym som si pisal s mojou cp ( kt. bola zaroven aj LEO (Karinou)). Karina mi odpovedala na vsetky pre mna podstatne informacie, zasielala fotky ubytovania a taktiez ma cakala spolu s 2 clenkami CIMSA (indonezska odnoz BSM) na letisku. Po prichode ma zobrali do velkeho nakupneho centra kde som si nakupil vsetky potrebne potraviny a taktiez mi pomohli s vybavenim miestnej sim-karty, co sa ukazalo ako velmi uzitocna vec.
UBYTOVANIE: Vsetci 4 exchange studenti, kt sme si vybrali Tangerang sme byvali spolu v jednom dome, kt. bol nieco ako studentsky privatny intrak. Okrem nas tam byvali aj miestny studenti z roznych fakult univerzity, co bolo skvele, lebo jednak sme s nimi naviazali priatelske kontakty a ked bolo treba tak nas radi zviezli do mesta, ci nemocnice.
Kazdy mal vlastnu izbu s kupelnou a s wc na zapadny styl. Izba bola velmi dobre vybavena, nechybala ani klimatizacia a pisaci stol. Ubytovaci servis taktiez obsahoval kazdodenne navarenie ryze (kt. bola dostupna v kuchynke) upratovanie, vypratie a vyzehlenie, kt. zabezpecoval miestny housekeeper.
Nase ubytovanie sa nachadzalo priblizne 10 min od nemocnice, kde sme sa mohli jednoducho dostat „Unkotom“ (miestnou formou MHD) pricom jednosmerna cesta stala pribl. 0,1€.
NEMOCNICA: Titul „Prva medzinarodne akreditovana nemocnica v Indonezii“ hovori za vsetko. Siloam Hospital Tangernag je (sukromna) nemocnica svetovej triedy. Kvalita a vyzor budovy vysoko prevysuje nase slovenske univerzitne nemocnice. Specializovovane kliniky (napr. klinika neurochirurgie) maju vysoky kredit nielen v azii ale aj vo svete. „Indonesia Gamma Knife Center“ sa nachadza prave v tejto nemocnici. Takmer vsetci doktori a studenti mediciny vedia plynule rozpravat anglicky, takze ani pri komunikacii s pacientmi nevznikla recova bariera, kedze ochotne prekladali z/do indonezstiny.
Vybral som si „general surgery department“, kt. rozsahom vykonov a vyucby (nasa zelena klinicka knizka) zasahoval aj do Internej mediciny. Bol som pridely k charizmatickemu doktorovi Jeremymu a Dr.Frede (prekvapivo tu velmi casto ludia mali zapadne znejuce mena). S Dr. sme si perfektne rozumeli, casto sa ma pytali klinicke otazky , ucili ma zakladne chirurgicke techniky, dovolili mi asistovat a takmer kazdy den ma bravali aj na ambulanciu, kde som mal moznost vidiet pripady, kt u nas len malokedy dojdu do stadia ako prave v Indonezii. Ludia povacsine k lekarovi chodia na poslednu chvilu..S kvalitou nemocnice samozrejme rastu aj naroky doktorov voci studentom. Nastastie s mojimi doktormi sa vzdy dalo dohodnut na rozumnom case stravenom v nemocnici, ale na miestne pomery nebolo vobec nicim vynimocne ak tam student zotrval od 8 do 20.
JEDLO: Indonezske jedlo je povacsine velmi ostre, takze odporucam si na to davat pozor, taktiez je velmi dolezite si obzriet prostredie v kt. sa jedlo pripravuje, tzn. nejest jedlo pripravovane v nehygienickych podmienkach v stankoch na ulici, poprip. v spinavo vyzerajucich restauraciach, inak sa zoznamite s miestnou diarrheou J Velky pozor si treba davat na miestnu vodu, kt v ziadnom pripade nesmiete pit, a taktiez si v nej neodporucam umyvat ani ovocie (ale to ako skuseni cestovatelia urcite viete).
Kedze sa Tangerang nachadza blizko Jakarty, je velmi dobre komercne vybudovany a mozete tu najst velke obchodne centra, kt su plne restauracii od vymyslu sveta, takze po prejedeni sa miestneho jedla, neni vobec ziadny problem najst zapadne jedlo (ako steak,pizzu, atd. Milovnikov gastronomie urcite potesi siroky vyber azijskych restauracii,. Ceny su v porovnani s nasimi omnoho nizsie, takze tu pre nas plati pravidlo za malo penazi vela muziky J
V podmienkach staze sa zarucuje 1 jedlo denne, co vyriesili tak ze nam kazdemu dali 15 000 IDR/ den co predstavuje priblizne 1€. Za tuto sumu si mozete v nemocnicnej kantyne kupit polievku s rezancami, osobne si myslim ze tato suma mohla byt aj vyssia, ale ostatne benefity tuto chybicku krasy bezproblemov zmazali.
SOCIAL LIFE: Organizovala CIMSA a zahrnal vecere, karaoke a vylet na 1000 ostrovov (kt bol perfektnym spestrenim staze). Indonezania sa snazia urobit pre svojich hosti maximum a vzdy vyjst v ustrety s usmevom na tvari, takze ak som mal konkretnu poziadavku na nieco co som chcel vidiet, alebo zazit, stacilo sa len spytat a uz sa brainstormovalo a organizovalo.
STAROSTLIVOST: Pocas mojej cestovatelskej choroby sa o mna Karina s jej sestrou (medickou siestackou) a ostatnimi z CIMSI prikladne starali a nosili mi vsetko co som potreboval od liekov, vody, susienok, bananov az po poridge soup (ryzovu polievku), ano vela som toho jest nemohol 🙂
Taktiez odporucam zarezervovat si letenky spat neskor a poriadne si pocestovat po krajine, popripade po Azii, letenky aj ubytovanie sa daju zohnat doslova „za facku“. Za mnou dosla po stazi moja priatelka a zazit taketo partnerske dobrodruzstvo odporucam naozaj kazdemu. Na zaver uz mozem len dodat ze so stazou som bol maximalne spokojny! Urcite sa oplati ist do sveta, najst si novych kamosov a rozsirit si obzory.
