Ahojte, moje meno je Saša, som študentkou 5.ročníka a toto leto som absolvovala Professional Exchange v Indonézii. A bola to tá najlepšia vec, akú som v živote zažila!
Stážovali sme v meste Yogyakarta na chirurgickom oddelení, ktoré bolo aj našou prvou voľbou.

Cestovala som spolu so spolužiačkou Katkou. V deň príletu nás čakala na letisku naša kontaktná osoba, ktorá nás zaviezla do rodiny, v ktorej sme bývali. Bola to zubárka z miestnej nemocnice, v ktorej sme stážovali. Mali sme spoločnú izbu, z ktorej sme boli spočiatku šokované, pretože európska úroveň čistoty je na trošku inom leveli, no časom sme si zvykli. Prekvapením bola trošku aj strava. Očakávali sme samé ovocie a zeleninu, ryby. Strava sa však niesla v zmysle „rice, rice everywhere“. Ryža na raňajky. Ryža na obed. A na večeru. A vyprážané. Vyprážaná sója, vyprážené tofu, vyprážaný banán.S ryžou. Ale samozrejme, zvykli sme si J.
Na druhý deň po príchode sme nastúpili do nemocnice. Nemocnica bola v inom meste mimo Yogyakarty, asi hodinu a pol cesty autobusom od nášho ubytovania, čo považujem za trošku nevýhodu, pretože ostatní študenti bývali väčšinou priamo pri nemocnici. Bola to malá miestna nemocnica, no napriek tomu som si to tam obľúbila. Nemocnica bola zložená z pavilónov medzi ktorými bola veľká záhrada, fontánka, krásne prostredie.

Náš hlavný doktor bol starý pán, ktorý neovládal angličtinu a veľmi sme ho počas nášho pobytu nevideli, ale veľmi dobre sme si rozumeli s iným lekárom a ostatným personálom. Dovolili nám asistovať pri operáciách, všetko sa nám snažili vysvetliť, zapájali nás do roboty. Bolo tam aj množstvo indonézskych študentov, s ktorými sme sa skamarátili a trávili sme spolu deň. Ak neboli na chirurgii operácie, mohli sme sa ísť pozrieť na centrálny príjem. Úroveň nemocnice a hygiena na operačných sálach sa nedá porovnať s európskym štandardom, ale to, aké majú lekári vedomosti a čo všetko dokážu vykúzliť s obmedzeným vybavením je obdivuhodné. Videli sme tiež prípady z tropickej medicíny, ktoré by sme inak v Európe videli asi len ťažko.

Trošku horšie musím ohodniť samotnú Local Committee v Yogyakarte. Na začiatok ale musím podotknúť, že to bol ich prvý rok a že sa zaúčali. Sociálny program bol však veľmi chaotický. Neustále ho menili, oznámili nám to len deň-dva dopredu a nikto presne nevedel, čo sa bude kedy diať. Preto sme sa o program postarali sami. Navštívili sme spoločne množstvo chrámov, vybrali sme sa na 5-dňový výlet na Karimunjawu (najlepší zážitok!), organizovali sme si stretávky, večere, výlety. Boli sme výborná partia a náš program bol bohatý aj tak. Musím ale varovať tých, ktorí majú radi party – Indonézia je moslimská krajina, bujaré večierky počas stáže nečakajte J

Keď sme pri tej moslimskej krajine, je vhodné byť patrične oblečený – hlavne v prípade ženského pohlavia si zahaliť aspoň nohy a ramená. Inak budete vo väčšine miest na Jáve pútať veľkú pozornosť. Nieže by ste ju nepútali aj bez toho. Ľudia na vás budú pozerať ako na zjavenie, všetci sa budú chcieť fotiť alebo sa s vami zoznámiť.

Bujarých večierkov a krátkeho oblečenia sa dočkáte ak sa po stáži rozhodne cestovať, čo sme urobili aj my. Navštívili sme sopky, národné parky, chrámy, meditovali sme na Bali, surfovali na Lomboku, objímali sa s orangutanmi na Sumatre. Bolo to neskutočné! Indonézia je úžasná krajina plná krásnych miest, prírody, priateľských ľudí, úsmevov a motoriek. Keď nespadnete z motorky, akoby ste v Indonézii ani neboli.! Ak niekto rozmýšľa akú krajinu si má vybrať a má rád exotiku odporúčam Indonéziu. Pre mňa bola táto stáž najlepším zážitkom a ak ju mám ohodnotiť na stupnici od 1 do 10, davám 12!  Týmto sa chcem poďakovať BSMku a KZA, že som mala možnosť sa tejto stáže zúčastniť 🙂

1234