Úvod
Pre svoju letnú stáž som si zvolila mestečko Palermo na ostrove Sicília. Pôvodne som chcela ísť do Ríma, ktorý som aj mala uvedený ako prvú možnosť – a ako som zistila aj väčšina ďalších študentov.
Cestovanie
Hneď ako som sa dozvedela kam pôjdem som si zabookovala letenky na Sicíliu – do mestečka Trapani, cez Ryanair –s batožinou cca 220 eur. Priamo do Palerma to bolo o dosť drahšie a aj s prestupom v Ríme. Neoľutovala som to, pretože tím, ktorí prestupovali v Ríme nakoniec lety zrušili kvôli požiaru na letisku a mali kopec nepríjemných opletačiek. Z Trapani som sa presunula do Palerma autobusom – cca 2hod, 11eur. Na stanici náš už čakal náš miestny LEO aj s autom.
Ubytovanie
Boli sme ubytovaní v hosteli San Saveria. Hostel bol lokalizovaný v dosť pochybnej štvrti, a dostali sme aj výstrahu aby sme sa tam veľmi nepotulovali sami. V noci bol v okolí hostela trh s kradnutými vecami. Ináč ohľadom izieb – každý dostal vlastnú izbu, aj s toaletou (a bidetom!). Sprchy boli spoločné. Dostali sme aj posteľnú bielizeň ale vankúš sme si museli priniesť. Upratovali nám ich cca raz za týždeň. Nevýhodou bolo to, že v hosteli nebola žiadna kuchynka, ani klimatizácia. Wifi v spoločnej miestnosti – raz išla, raz nie. Chladničku sme mali jednu miniatúrnu, spoločnú pre všetkých.
Mesto
Palermo je veľmi zanedbané a špinavé mesto. Plné ulice odpadkov a psích exkrementov. Na druhej strane je plné krásnych starodávnych budov, kostolčekov a iných architektonických skvostov. Atmosféra je umocnená najmä v noci, keď nie je vidno tú špinu.
Na moje počudovanie som sa po príchode dozvedela, že v meste pláž NIE JE. L
Na pláž sme museli cestovať cca 30min od mesta autobusom. Ale oplatilo sa.
Kúpili sme si autobusovú kartu – stála cca12eur na mesiac, a mohli sme si zvoliť 6 liniek. Viac nám nebolo treba. Niekedy sme na autobus museli dosť dlho čakať, nakoľko presný čas je u nich neznámy pojem. (Takisto aj pri sociálnom programe- riadili sme sa „sicílskym časom“ = +1 až 2 hod).
Nemocnica
Boli sme rozdelení do dvoch nemocníc – Civico a Policlinico. Ja som bola v Civico. Areál nemocnice tvorilo viac budov. Ja som bola na oddelení plastickej chirurgie.
Klinika bola pomerne nová a pekná. Chodili sme tam takmer každý deň v týždni, každé ráno sme sa zapisovali a po skonční odpisovali. Ale pravdupovediac, neviem či to niekto niekedy kontroloval. Mohli sme si vybrať a ísť buď na operačné sály, ambulanciu, oddelenie alebo chirurgickú pohotovosť. Najčastejšie sme boli na sále. Videli sme hŕbu operácií – hlavne popáleniny a zlomeniny ruky. Dovolili nám aj asistovať. Žial, asi najväčším mínusom bola neschopnosť doktorov komunikovať v angličtine L. Hneď potom dosť nízky hygienický štandard.
Program
Taliani pre nás zorganizovali pomerne rozsiahli sociálny program – výlety – exkurzie, súťaže, párty. Cena – 120eur. Vrátane alkoholu.
Stálo to zato, všetkých nás to zblížilo a nenudili sme sa.
Jedlo
Hradené sme mali jedno jedlo denne (cez týždeň). Stravovali sme sa v nemocnici, vždy sme si mohli vybrať kombináciu dvoch- predjedlo/prvý chod-rizoto,cestoviny/druhý chod-mäso,ryba. Plus fľaša vody,ovocie,keks. Nakoľko sme v hosteli nemali kuchynku bolo dosť obtiažne sa stravovať. Jesť v reštauráciach bolo finančne náročné. Strava Talianov pozostáva hlavne z pečiva a ryže/cestovín. Žiadny čierny chlieb! Všetci sme nabrali na váhe J
Najlacnejším zdrojom jedla sú trhy s ovocím.
Záver
Celkovo hodnotím túto skúsenosť pozitívne a odporúčam ju každému pre rozšírenie obzorov a získanie nových skúseností a kontaktov 🙂
