Ak niekoho láka exotika a nádherná príroda, tak Thajsko je tou správnou voľbou, ktorá si získa srdce cestovateľa. Chýba mi thajské jedlo, thajský dážď, thajské ceny (oproti naším naozaj nízke), a thajské úsmevy ľudí, ktorí netušia, čo sa im snažíte vysvetliť v pre nich neznámom jazyku (s tým bol okrem nemocnice naozaj problém, lebo nech sa snažíte v akomkoľvek jazyku, pokiaľ nehovoríte thajsky a nepoznáte thajské písmo, nakoniec aj tak musíte vystačiť s rukami a nohami). Napriek tomu sú však veľmi ochotní a nikdy vás nenechajú napospas osudu.
Strávila som mesiac v Bangkoku v nemocnici Siriraj, ktorá má príjemnú polohu pri rieke. Bývanie na dievčenskom internáte malo perfektnú lokalizáciu priamo v areáli nemocnice a bolo slušné, čisté a priestranné. Wifi fungovala, avšak počas pracovnej doby (od 8-mej ráno do 16-tej poobede) boli sociálne siete a napr. youtube zablokované. V nemocnici tak isto, preto ak človek nemá niečo ako what’s up/line, oplatí sa kúpiť nielen bežný kredit na thajskej sim karte, ale rovno aj nejaké dáta. Hneď pred vchodom internátu nájde človek tenisové kurty a na prízemí legendárny miniobchod 7ELEVEN, v ktorom predávajú všetko nevyhnutné na prežitie, od teplých toastov až po obväzy. V celom Thajsku sa tento obchodík nachádza doslova na každom rohu (niekedy až tak, že po tom, ako vyleziete z jedného, vidíte druhý na opačnej strane cesty, tretí napravo od neho a “pre istotu” ešte ďalší na ľavoboku 15m od vás). Nájde sa aj v tej najzapadnutejšej dedinke, o ktorej by ste si mysleli, že je intaktným ekosystémom.
Neskutočne som sa tešila, keď som sa dostala na CVT (cardio-vasculo-thoracic) surgery Dept. a naozaj to stálo za to, nemôžem povedať ani mäkké “f” o tom, že by sa mi nevenovali. Pregraduálnych študentov nás tam bolo vždy naraz najviac 1-3, veľkú skupinu tvorili rezidenti a posgraduálni. Začínali sme vizitou o siedmej ráno, kde si všetci spoločne prešli pacienta za pacientom. Profesori vysvetľovali primárne po thajsky, ale nikdy sa mi nestalo, že by mi nejaký študent či profesor nepreložil, o čom hovoria. Podrobne sme sa rozprávali o všetkom od anamnézy, cez operačnú techniku, až po komplikácie a pod. Potom nasledovala “konferencia” spolu s diskusiou o ďalších prípadoch a raňajky (tie pozostávali z polievky alebo ryže s mäsom – prvé dni som z toho bola zmätená, ale veľmi rýchlo som si zvykla). Prezentácie boli v angličtine, diskusia v thajčine, no s prekladaním taktiež problém nebol. Okolo 9-tej sa potom všetci presunuli na operačky alebo oddelenie. Po prvom týždni sledovania bez problémov dovolili asistovať, operácie sú síce dlhé a náročné, ale aj počas toho mi profesori vždy povedali/ukázali/dovolili vyskúšať niečo zaujímavé (napájanie na mimotelový obeh, sternotómiu, zašívanie myokardu…). Na obed väčšinou čas nebol, preto tá ryža na raňajky, ale keď áno, pri nemocnici bol otvorený trh, kde sa dalo veľmi dobre a veľmi lacno najesť. Okrem CVT sa dá ísť pozrieť aj vychytávky na iné oddelenia, operačné sály či simulátory v simulačnom centre, ktorých je toľko, že kým človek prelistuje ich katalóg až na koniec a vyberie si, čo chce vyskúšať, zistí, že mu ušlo mu celé dopoludnie. Nedá mi nespomenúť úchvatnú niekoľkoposchodovú knižnicu plnú medicínskej literatúry, popri ktorej tá naša vyzerá ako trafika s bulvárom.
Každý exchange student mal svoju kontaktnú persónu (CP), ktorá sa mu počas celého pobytu viac či menej venovala. Keďže im začínal semester práve v tomto období, niektorí z nich mali času menej, no nebol nikdy problém pridať sa k inej skupinke. Social program bol bohatý na takéto menšie akcie, všetci študenti sme sa však spolu stretli naraz len pár krát. Zo Slovenska sme boli veľká skupinka, my, LFUK študáci, sme chodili do Siriraj Hospital, ostatní bývali v iných častiach Bangkoku. Organizovali sme si počas víkendov najmä vlastné výlety všade možne po Thajsku. Naozaj stojí za to ísť pozrieť miesta ako Kanchanaburi, Erawan, Ayutthaya, Chiang Mai… a slony! Vrelo odporúčam zorganizovať si minimálne dva týždne na cestovanie po skončení stáže. Cez víkendy sa dá pochodiť zopár pekných historických miest a cez týždeň (pokiaľ teda nie ste nadšenec CVT surgery, odkiaľ sa pred západom slnka na intrák nedostanete) všetko dôležité v Bangkoku, ale true adventure začne až potom, napríklad cestovaním z jedného ostrova na druhý, pričom každý z nich je hotovým rajom.
Letenku som nekupovala veľmi skoro, no vyšla ma okolo 500e, čo je primeraná cena. Tam aj naspäť som šla do a z Bangkoku (ak skutočne chcete stihnúť lietadlo domov, neodporúčam ísť s 30kg batožinou pešo plus verejnými dopravými prostriedkami v najväčej zápche na letisko). Bangkok je obrovské mesto a doprava je katastrofálna. No napriek švábom, potkanom a bombovým útokom pár týždňov po návrate na SVK som sa v ňom však cítila bezpečne a celý mesiac bol plný perfektných zážitkov, nových priateľov a skúseností. Thumbs up! 🙂 AD.
